Vedeli ste že začiatky vzniku paralympijského športu siahajú do Anglicka na konci druhej svetovej vojny? V roku 1944 britská vláda vytvorila liečebno – rehabilitačné centrum pre vojenských veteránov, ktoré bolo zamerané na vozíčkarov s poranením chrbtice. Vedením centra, umiestneného v nemocnici v Stoke Mandeville bol poverený Ludwig Guttmann, nemecký neurochirurg židovského pôvodu, ktorý po emigrácii od roku 1939 žil a pracoval v Oxforde. Dr. Guttmann bol presvedčený, že práve rehabilitačný šport predstavuje najrýchlejšiu možnosť pomoci pre ľudí s týmito poškodeniami pri ich návrate do bežného života. Postupne vypracoval metódy športovej rehabilitácie a následne aj schému športových súťaží.
Dňa 29. Júla 1948, v deň slávnostného otvorenia XIV. OH v Londýne, 16 pacienti z viacerých rehabilitačných stredísk súťažili v areáli lukostreleckého centra na Prvých stoke mandevillských hrách. V roku 1950 sa na druhých hrách už zúčastnilo 60 pretekárov zo 14 družstiev. O dva roky neskôr, v roku 1952, sa na hrách objavili po prvýkrát aj zahraničný účastníci, pretekári z Holandska. Dr. Guttmann napokon úspešne presadil svoju víziu a v roku 1960 sa uskutočnili v Ríme I. paralympijské hry.
Po Ríme 1960 nasledovalo Tokio 1964, Tel Aviv 1968, Heidelberg 1972, Toronto 1976. Na VI. Paralympijských hrách 1980 v holandskom Arnheime už zachytávame aj prvú slovenskú stopu v spoločnom čs. výbere – plavkyňu Máriu Lysú, ktorá na 100 m znak obsadila 5. miesto a atlétku Jolanu Nemčokovú, ktorá súťažila v hode oštepom a vo vrhu guľou. Nasledovali rozdelené hry 1984 v americkom v New Yorku a britskom Stoke Mandeville, kórejský Soul 1988, katalánska Barcelona 1992. Tam už zaknihovali Slováci prvé medailové úspechy – maratónec Anton Sluka získal striebro, Štefan Bogdan v hode oštepom a päťbojár František Gödri bronzové medaily a cenný kov rovnakej hodnoty pridal aj tím stojacích volejbalistov s viacerými Slovákmi.
