Milí kolegovia, priatelia a partneri,
Náš kolega, z Otto Bock ČR, Honza Šnytr, sa vrátil z Ria, kde v priebehu paralympiády pôsobil ako člen medzinárodného servisného tímu. Stohlavý tím počas konania hier vykonal zadarmo neuveriteľných 3361 opráv, a to nielen športových pomôcok účastníkov. Honza sa s nami v krátkom rozhovore podelil o svoje zážitky a postrehy.
Prečítajte si článok, v ktorom spoznáte jeho pracovný deň v Riu a dozviete sa, aké pomôcky prešli jeho rukami.Váš Marek Bachura
3361 Opráv pomôcok v Riu
Náš servisný tím sa na tohtoročnej paralympiáde opäť nenudil. Jedným z jeho členov bol aj kolega Honza, ktorý v rozhovore hovorí o radostiach aj problémoch, ku ktorým počas hier dochádzalo.
Z paralympijských hier sa vrátili nielen naši paralympionici, ale aj náš kolega, Jan Šnytr, ktorý v Riu pôsobil v medzinárodnom servisnom tíme ako prvý Čech v histórii. Požiadali sme ho, aby sa s nami podelil o svoje zážitky a postrehy. Honzo súhlasil, a tak sme mu položili niekoľko zvedavých otázok.
Ako na Teba Rio zapôsobilo?
Z Ria som toho veľa nevidel. Je to obrovské mesto, v ktorom žije 14 miliónov ľudí. Je plné kontrastov a problémov s dopravou. Dopravnú zápchu som si vyskúšal hneď prvý deň, keď sme išli na štadión Maracana na zahajovací ceremoniál. Cesta trvala tri hodiny, skoro sme to nestihli. V meste vládne nočný život. Po zotmení je v uliciach rušnejšie než cez deň. Keby som mal Rio charakterizovať jednou vetou, povedal by som – preľudnené mesto plné veselých ľudí.
Ako vyzeral tvoj bežný deň?
Deň sa začínal skoro ráno a končil sa niekedy aj po polnoci. Na celú paralympiádu som mal presný rozpis služieb. Deň čo deň, každú hodinu som vedel, na akom servisnom mieste budem pracovať. Niekedy som bol v hlavnom servisnom stredisku, inokedy priamo na športovisku.
Ako teda vyzeralo servisné zázemie?
K dispozícii sme mali hlavný servisný stan v olympijskej dedine, kde bolo celé vybavenie. Obrovské priestory a veľký hurhaj. Robili sa tam rozsiahlejšie opravy. Menšie servisné miesta boli na jednotlivých športoviskách. Prvé tri dni som bol na atletickom štadióne. Tam to bolo fajn. Stretol som sa s mnohými zaujímavými ľuďmi a športovcami, videl ich priamo v akcii. Nastavil som niekoľko prevažne bežeckých protéz.
Aké opravy si robil?
Môj prvý deň v servisnom stredisku bol zvláštny. Celý deň som menil len duše a plášte na kolesách vozíkov. Po nejakom čase som už robil všetko. Opravoval som ortézy, protézy, vozíky a nielen tie športové. Dokonca sme vyrobili aj jedno prvovybavenie. Bežne sa opravovali stojany na hod oštepom a vrh guľou, tie trpeli asi najviac. Občas bolo nevyhnutné aj nejaké zváranie.
Riešil si aj niečo nevšedné?
Ale áno. Prišla k nám zástupkyňa nemeckej výpravy, že by potrebovali opraviť fén (smiech). Teraz vážne. Prišiel za mnou zástupca jednej africkej krajiny. Priniesol asi 30 rokov starú ortézu. Zaujímavé bolo, že mu tých 30 rokov vydržala. Dúfam, že po výmene kožených častí mu ešte dlho vydrží. Potom sa pri závodoch na atletickom ovále zrazili dvaja súťažiaci so svojimi formulami (Pozn.: špeciálne vozíky pre závody na dráhe). No, a o zábavu bolo postarané. Rovnali sme to, čím sa dalo. Lepšie by bolo vziať to do servisného strediska, ale na to nebolo dosť času. Za chvíľu išli znova.
Mal si aj čas spoznať Rio?
Mali sme naplánované dva výlety. Jeden na horu s Ježišom a druhým bola nočná prehliadka Ria. Vždy to bolo len na pol dňa, viac času nebolo. Ale bolo to krásne, ako Rio, tak aj paralympiáda.Ďakujem Honzovi, že sa s nami podelil o svoje postrehy a prajeme mu veľa úspechov v jeho ďalšej práci.
