Zlomenina pätnej kosti býva často dôsledkom skoku alebo pádu z veľkej výšky. U mužov sa vyskytuje päť- až osemkrát častejšie ako u žien a okamžite po úraze má za následok obmedzenie chôdze z dôvodu bolesti. U zlomeniny pätnej kosti je čiastočná možnosť konzervatívnej liečby.
K zlomenine pätnej kosti najčastejšie dochádza v dôsledku pôsobenia nadmernej sily v oblasti pätnej kosti. Najčastejšími príčinami fraktúry päty sú pád z veľkej výšky (približne 80 %), dopravné nehody (približne 10 %), športové úrazy (približne 8 %) a zlomeniny z únavy (2 %). V 20 % prípadov je fraktúra obojstranná. Osteoporóza je tiež jednou z možných príčin, čo znamená, že zlomenina pätnej kosti je dôsledok tohto ochorenia. Polovicu všetkých fraktúr pätnej kosti spôsobia úrazy na pracovisku a na ceste medzi prácou a domovom. U mužov sa toto zranenie vyskytuje päť- až osemkrát častejšie ako u žien, väčšinou medzi 35. a 60. rokom života.
V prípade fraktúry pätnej kosti dochádza k akútnemu opuchu v zadnej časti členka a nad ním. Zvyčajne býva opuchnuté celé chodidlo a môžeme pozorovať výraznú zmenu farby v dôsledku pomliaždenia. Prítomná silná bolesť spôsobuje obmedzenie pohyblivosti chodidla.
V niektorých prípadoch dochádza pri úraze k potrhaniu kože a mäkkých tkanív v oblasti pätnej kosti. Takáto komplikovaná zlomenina má zvýšené riziko infekcie. Keďže tu ide o urgentný stav, je nevyhnutná okamžitá lekárska starostlivosť a liečba v podobe operácie.
Po tom, ako si lekár mohol spraviť počiatočnú predstavu na základe podrobnej anamnézy a popisu nehody, prebieha diagnostika ďalej s použitím zobrazovacích metód. Väčšinou sa robia röntgenové snímky v troch rovinách a magnetická rezonancia. Počítačová tomografia (CT) je nevyhnutná pre klasifikovanie fraktúry pätnej kosti a naplánovanie možnej operácie
Ak nedošlo k posunu zlomeniny pätnej kosti a poškodeniu povrchov kĺbov, odporúča sa väčšinou konzervatívna liečba. Odľahčovacie ortézy pomáhajú proces liečby urýchliť.
Pri liečbe akútnej zlomeniny pätnej kosti sa využíva päťbodový princíp: ochrana, pokoj, chlad, kompresia a vyvýšená poloha. Kombinuje sa podávanie liekov proti bolesti s aktívnou fyzioterapiou vo forme lymfodrenáže. Cieľom je zmiernenie silného opuchu a zlepšenie pohyblivosti priehlavkových kĺbov. V závislosti od konkrétneho priebehu liečby by päta nemala byť zaťažovaná minimálne 6 až 12 týždňov.
Fraktúra pätnej kosti však býva v mnohých prípadoch zložitejšia. U všetkých zlomenín pätnej kosti, ktoré zasahujú povrchy kĺbov alebo je u nich prítomný posun v šírke od 1 mm, je nevyhnutná operácia. Okrem toho je operácia potrebná aj v prípade chybného postavenia zadnej časti chodidla. Zvyčajne sa pri tomto type operácií postihnutého miesta vedie pravouhlý rez na vonkajšej strane pätnej kosti. Z dôvodu častého výrazného opuchu mäkkých tkanív sa operuje až medzi 6. a 10. dňom od úrazu. Dovtedy by sa malo podariť opuch postihnutého chodidla zmierniť pomocou vyvýšeného polohovania, studených obkladov a lymfodrenáže.
V prípade otvorenej zlomeniny sa najprv operačne odstránia poškodené tkanivá a pomocou externých prútov sa kĺb fixuje. Kostné úlomky sa počas operácie najprv spoja do jedného celku, upraví sa ich vzájomné postavenie a následne sú navrátené do správnej polohy. Po rekonštrukcii dĺžky a tvaru pätnej kosti nasleduje nasadenie platničky so skrutkami pre stabilizáciu.
Po operácii sa noha najprv umiestni do vypodloženej dlahy, až kým sa po 2 až 5 dňoch nezačne s fyzioterapiou. Podľa rozsahu zlomeniny a stability, ktorú sa operáciou podarilo dosiahnuť, sa väčšinou neodporúča nohu zaťažovať aspoň 8 až 12 týždňov. Extrémnej záťaži päty sa treba vyhýbať ešte najmenej 6 mesiacov, no úroveň aktivity je možné postupne zvyšovať. Kontrolné röntgenové snímky sa robia zvyčajne po 6 a 12 týždňoch, 6 mesiacoch a jednom roku. Špeciálne odľahčovacie ortézy päty môžu v skorej fáze liečby výrazne zlepšiť pohyblivosť.