Milí kolegovia, priatelia a partneri,

Dnes pokračujeme posledným minimagom venovaným paralympijským hrám, ktoré sa skončili pred niekoľkými týždňami v brazílskom Riu. Naďalej vás však budeme prostredníctvom tohto minimagu každý druhý týždeň informovať o novinkách a zaujímavostiach z nášho profesijného života.

Váš,
Marek Bachura

Rio 2016 – Najlepšie umiestnenie v histórii paralympijských hier

Skvelá bilancia s piatimi zlatými, tromi striebornými a tromi bronzovými medailami je naplnením aj tých najoptimistickejších predstáv a ambícií. V paralympijskom športe posúva našu krajinu medzi najúspešnejšie krajiny na svete. Je to osobitne cenné v súvislosti so skutočnosťou, že v celej našej výprave v Riu bola jediná športovkyňa s profesionálnym zázemím tréningových podmienok. Veronika Vadovičová sa aj vďaka nim stala spolu s Číňankou Cchuej-Ping Čang najúspešnejšou strelkyňou paralympiády. Pritom servis, ktoré majú okolo seba aj v príprave ázijské súperky, je pre našinca nepredstaviteľný a zrejme bude aj dlhé roky nedosiahnuteľný. Podobne Jozef Metelka sa stal najúspešnejším cyklistom PH popri svojom talente a vôli aj vďaka podmienkam, ktoré si dokázal vytvoriť vo Veľkej Británii. Rozhodujúce na ceste za úspechmi našich zdravotne znevýhodnených športovcov je však ich nasadenie, vôľa, húževnatosť a schopnosť zabojovať v každej situácii. Niekde, najmä pri štvrtých miestach stolných tenistov, Malenovského vo vzduchovej puške, či Kurila v cyklistických pretekoch na ceste, chýbalo aj viac šťastia. Nikto z celej výpravy však predčasne „nezabalil“ svoje úsilie byť čo najlepší. Štatistici budú počítať medaily aj umiestnenia do šiesteho, či ôsmeho miesta. Mimochodom, dve tretiny svojich štartov pretavili naši športovci do umiestnení medzi najlepšími. Obdivuhodné!
Sumár medailistov v slovenskej výprave na paralympijských hrách v Riu 2016

Zlaté medaily

Streľba
Veronika Vadovičová – vzduchová puška ženy 10 m, R2
– Mix 10 m, vzduchová puška, R3

Cyklistika
Jozef Metelka – 4000 m
– časovka

Boccia
Samuel Andrejčík, Robert Ďurkovič, Michaela Balcová – boccia tím BC4

Strieborné medaily

Streľba
Veronika Vadovičová – 50 m, malokalibrovka, R8

Cyklistika
Jozef Metelka – 1 km s pevným štartom

Boccia
Samuel Andrejčík – jednotlivci

Bronzové medaily

Lukostreľba
Peter Kinik – muži jednotlivci

Cyklistika
Patrik Kuril – časovka

Atletika
Marián Kuřeja – hod kuželkou

Milí kolegovia, priatelia a partneri,

Dnes pokračujeme piatym minimagom venovaným paralympijským hrám, ktoré sa skončili pred niekoľkými dňami v brazílskom Riu. Naďalej vás budeme prostredníctvom tohto minimagu v rámci akcie Ottobock na paralympijských hrách v Riu 2016 každý týždeň až do konca októbra informovať o histórii slovenskej účasti na týchto hrách, o úspechoch našich reprezentantov na nich, ako aj zaujímavosti zo zákulisia servisného centra Ottobock.

Váš,
Marek Bachura

Slovensko ako samostatná krajina na letných paralympijských hrách

Londýn 2012 – Britská metropola pripravila veľkolepú paralympijádu s nevídaným diváckym záujmom, keď boli všetky súťaže vypredané a predstihla v tomto smere aj Peking. Otvárala ich kráľovná Alžbeta II. a Slovensko si odviezlo rovnaký počet medailí ako pred štyrmi rokmi. Opäť „zabral“ stolný tenis, ktorý sa postaral o štyri z nich. Ján Riapoš najskôr vyhral súťaž jednotlivcov a potom výraznou mierou prispel aj k prvenstvu v tímovej súťaži. Aj zvyšné dva cenné kovy kopírovali Peking – získali sme ich v streľbe a cyklistike. Aj na Britských ostrovoch podobne, ako doma, triumfovali v celkovej bilancii Číňania, ktorí udávajú tón v letných športoch. Domáci skončili tretí, Slováci na 41. mieste. Zapojili sme sa do súťaží v deviatich športoch. Chýbali sme tentoraz v jazdectve.

Rovnako, ako v Londýne aj v Riu malo Slovensko zastúpenie v deviatich športoch. Namiesto tenisu na vozíku sme zasiahli po osemročnej pauze do súťaží v jazdectve. V Riu nás reprezentovalo 29 športovcov (28 zdravotne znevýhodnených + 1 pilot cyklistického tandemu). Na predošlých hrách v Londýne štartovalo v našich farbách 34 športovcov. O niečo menšia výprava však odlietala s vyššími medailovými ambíciami. Medailové očakávania sa tradične upierali v stolnom tenise. Takisto v cyklistike sme mali na dráhe trojnásobného majstra sveta. V športovej streľbe potvrdzovala Veronika Vadovičová počas celých štyroch rokov famóznu formu, kde k titulom majsterky sveta a Európy pripojila v tomto roku aj svetový rekord. Na prvú paralympijskú medailu čakali boccisti. V atletike sme mali v hre svetového šampióna Adriána Matušíka. Ďalej: lukostreľba, v ktorej sme mali majstra Európy z roku 2014. O najlepší výsledok sa pobili aj ďalší zástupcovia v jazdectve, plávaní a tlaku na lavičke. Ako to dopadlo, si zhrnieme v ďalšom minimagu „Ottobock Rio 2016“.

Milí kolegovia, priatelia a partneri,

Náš kolega, z Otto Bock ČR, Honza Šnytr, sa vrátil z Ria, kde v priebehu paralympiády pôsobil ako člen medzinárodného servisného tímu. Stohlavý tím počas konania hier vykonal zadarmo neuveriteľných 3361 opráv, a to nielen športových pomôcok účastníkov. Honza sa s nami v krátkom rozhovore podelil o svoje zážitky a postrehy.

Prečítajte si článok, v ktorom spoznáte jeho pracovný deň v Riu a dozviete sa, aké pomôcky prešli jeho rukami.Váš Marek Bachura

3361 Opráv pomôcok v Riu

Náš servisný tím sa na tohtoročnej paralympiáde opäť nenudil. Jedným z jeho členov bol aj kolega Honza, ktorý v rozhovore hovorí o radostiach aj problémoch, ku ktorým počas hier dochádzalo.

Z paralympijských hier sa vrátili nielen naši paralympionici, ale aj náš kolega, Jan Šnytr, ktorý v Riu pôsobil v medzinárodnom servisnom tíme ako prvý Čech v histórii. Požiadali sme ho, aby sa s nami podelil o svoje zážitky a postrehy. Honzo súhlasil, a tak sme mu položili niekoľko zvedavých otázok.

Ako na Teba Rio zapôsobilo?
Z Ria som toho veľa nevidel. Je to obrovské mesto, v ktorom žije 14 miliónov ľudí. Je plné kontrastov a problémov s dopravou. Dopravnú zápchu som si vyskúšal hneď prvý deň, keď sme išli na štadión Maracana na zahajovací ceremoniál. Cesta trvala tri hodiny, skoro sme to nestihli. V meste vládne nočný život. Po zotmení je v uliciach rušnejšie než cez deň. Keby som mal Rio charakterizovať jednou vetou, povedal by som – preľudnené mesto plné veselých ľudí.

Ako vyzeral tvoj bežný deň?
Deň sa začínal skoro ráno a končil sa niekedy aj po polnoci. Na celú paralympiádu som mal presný rozpis služieb. Deň čo deň, každú hodinu som vedel, na akom servisnom mieste budem pracovať. Niekedy som bol v hlavnom servisnom stredisku, inokedy priamo na športovisku.

Ako teda vyzeralo servisné zázemie?
K dispozícii sme mali hlavný servisný stan v olympijskej dedine, kde bolo celé vybavenie. Obrovské priestory a veľký hurhaj. Robili sa tam rozsiahlejšie opravy. Menšie servisné miesta boli na jednotlivých športoviskách. Prvé tri dni som bol na atletickom štadióne. Tam to bolo fajn. Stretol som sa s mnohými zaujímavými ľuďmi a športovcami, videl ich priamo v akcii. Nastavil som niekoľko prevažne bežeckých protéz.

Aké opravy si robil?
Môj prvý deň v servisnom stredisku bol zvláštny. Celý deň som menil len duše a plášte na kolesách vozíkov. Po nejakom čase som už robil všetko. Opravoval som ortézy, protézy, vozíky a nielen tie športové. Dokonca sme vyrobili aj jedno prvovybavenie. Bežne sa opravovali stojany na hod oštepom a vrh guľou, tie trpeli asi najviac. Občas bolo nevyhnutné aj nejaké zváranie.

Riešil si aj niečo nevšedné?
Ale áno. Prišla k nám zástupkyňa nemeckej výpravy, že by potrebovali opraviť fén (smiech). Teraz vážne. Prišiel za mnou zástupca jednej africkej krajiny. Priniesol asi 30 rokov starú ortézu. Zaujímavé bolo, že mu tých 30 rokov vydržala. Dúfam, že po výmene kožených častí mu ešte dlho vydrží. Potom sa pri závodoch na atletickom ovále zrazili dvaja súťažiaci so svojimi formulami (Pozn.: špeciálne vozíky pre závody na dráhe). No, a o zábavu bolo postarané. Rovnali sme to, čím sa dalo. Lepšie by bolo vziať to do servisného strediska, ale na to nebolo dosť času. Za chvíľu išli znova.

Mal si aj čas spoznať Rio?
Mali sme naplánované dva výlety. Jeden na horu s Ježišom a druhým bola nočná prehliadka Ria. Vždy to bolo len na pol dňa, viac času nebolo. Ale bolo to krásne, ako Rio, tak aj paralympiáda.Ďakujem Honzovi, že sa s nami podelil o svoje postrehy a prajeme mu veľa úspechov v jeho ďalšej práci.

Milí kolegovia, priatelia a partneri,

Dnes pokračujeme tretím minimagom venovaným paralympijským hrám, ktoré sa skončili pred niekoľkými dňami v brazílskom Riu. Naďalej vás budeme prostredníctvom tohto minimagu v rámci akcie „Ottobock na paralympijských hrách v Riu 2016“ každý týždeň až do konca októbra informovať o histórii slovenskej účasti na týchto hrách, o úspechoch našich reprezentantov na nich, ako aj zaujímavosti zo zákulisia servisného centra Ottobock.Váš Marek Bachura

Slovensko ako samostatná krajina na letných paralympijských hrách

Vedeli ste že začiatky vzniku paralympijského športu siahajú do Anglicka na konci druhej svetovej vojny? V roku 1944 britská vláda vytvorila liečebno – rehabilitačné centrum pre vojenských veteránov, ktoré bolo zamerané na vozíčkarov s poranením chrbtice. Vedením centra, umiestneného v nemocnici v Stoke Mandeville bol poverený Ludwig Guttmann, nemecký neurochirurg židovského pôvodu, ktorý po emigrácii od roku 1939 žil a pracoval v Oxforde. Dr. Guttmann bol presvedčený, že práve rehabilitačný šport predstavuje najrýchlejšiu možnosť pomoci pre ľudí s týmito poškodeniami pri ich návrate do bežného života. Postupne vypracoval metódy športovej rehabilitácie a následne aj schému športových súťaží.

Dňa 29. Júla 1948, v deň slávnostného otvorenia XIV. OH v Londýne, 16 pacienti z viacerých rehabilitačných stredísk súťažili v areáli lukostreleckého centra na Prvých stoke mandevillských hrách. V roku 1950 sa na druhých hrách už zúčastnilo 60 pretekárov zo 14 družstiev. O dva roky neskôr, v roku 1952, sa na hrách objavili po prvýkrát aj zahraničný účastníci, pretekári z Holandska. Dr. Guttmann napokon úspešne presadil svoju víziu a v roku 1960 sa uskutočnili v Ríme I. paralympijské hry.
Po Ríme 1960 nasledovalo Tokio 1964, Tel Aviv 1968, Heidelberg 1972, Toronto 1976. Na VI. Paralympijských hrách 1980 v holandskom Arnheime už zachytávame aj prvú slovenskú stopu v spoločnom čs. výbere – plavkyňu Máriu Lysú, ktorá na 100 m znak obsadila 5. miesto a atlétku Jolanu Nemčokovú, ktorá súťažila v hode oštepom a vo vrhu guľou. Nasledovali rozdelené hry 1984 v americkom v New Yorku a britskom Stoke Mandeville, kórejský Soul 1988, katalánska Barcelona 1992. Tam už zaknihovali Slováci prvé medailové úspechy – maratónec Anton Sluka získal striebro, Štefan Bogdan v hode oštepom a päťbojár František Gödri bronzové medaily a cenný kov rovnakej hodnoty pridal aj tím stojacích volejbalistov s viacerými Slovákmi.

Otto Bock otvoril dvere do svojich technických servisných centier pre paraolympijské hry Rio 2016.

4350 športovcov súťažiacich v 23 športových disciplínach privíta silný 100 členný tím servisných technikov, ktorý bude dbať na údržbu a opravu bežeckých protéz, športových invalidných vozíkov a všetkých vybavení, na ktoré sa športovci spoliehajú počas súťaženia i v každodennom živote.Technické servisné centrum Ottobock sa otvorilo pre atlétov na 650 m² priamo v olympijskej dedine, aby poskytovalo olympionikom údržbu a opravu ich vybavení počas hier Rio 2016. Ottobock, oficiálny poskytovateľ technického servisu pre protézy, ortézy a invalidné vozíky, napĺňa svoju unikátnu úlohu v zákulisí ako partner Paraolympijských hier už od roku 1988.

Spoločnosť bude prevádzkovať svoje technické servisné centrum aj pre 14 športovísk. Toto servisné centrum sa často prirovnáva k servisnému boxu v motorových športoch, s technikmi, ktorí sa ženú, aby vrátili športovcov späť do akcie a sú vždy v centre diania.
Ottobock – servisné centrum poskytuje svoj technický servis všetkým športovcom a tímom. So 4350 športovcami súťažiacimi v 23 rôznych športových kategóriách a používajúcimi širokú škálu vybavení, nikdy nie sú pri Paraolympiáde rovnaké ani dve opravy. Počas prvých dní v akcii tím technikov Ottobock už vykonal 387 veľmi dôležitých opráv pre paraolympijských športovcov zo 69 krajín a v 20 športových disciplínach. Tieto opravy boli súčasťou finálnych príprav na začiatok pretekov.

Počas najrušnejších dní Ottobock – technické servisné centrum očakáva viac než 2000 opráv. Centrum bude v prevádzke 28 dní a zatvorí sa až po odchode športovcov z olympijskej dediny a po ukončení Paraolympijských hier Rio 2016.
Náš silný 100-členný tím je pripravený na všetko, od rutinných opráv až po komplikované záležitosti, čo si vyžaduje roky praxe a tvorivého riešenia. Paraolympionici vedia, že sa môžu spoľahnúť na odbornú znalosť a kvalitu servisu, ako aj na inovačné schopnosti, pre ktoré je Ottobock známy ako poskytovateľ pomoci pre ľudí s obmedzenou pohyblivosťou na celom svete.